Pre rodičov musí byť šok keď zistia, že krádež ich peňazí z peňaženky má na svedomí ich dcéra. Títo však boli šokovaní aj tým, na čo ich míňa.
Rodičia pätnásťročného dievčaťa zistili, že sa im v peňaženke strácajú peniaze.
Jediným vysvetlením bolo, že im ich berie ich dcéra. Začali si strážiť, koľko v peňaženke majú a tak mali istotu, že ku krádežiam skutočne dochádza. A tak sa rozhodli dcéru konfrontovať. Treba povedať, že sa obaja rodičia snažili vychovávať dcéru tak, ako sa patrí. Teda k zodpovednosti, slušnosti a tiež úcte.
Ani jeden z nich si nikdy nepomyslel, že by sa ich dievčatko uchýlilo k niečomu, ako je krádež.
Nemohli uveriť, že ich dcéra je zlodejka. Preto sa jej na to spýtali a dočkali sa vyhýbavej odpovede. Nielenže zapierala, ale tiež nepovedala, za čo ich míňa. Keďže sa z rozhovoru nič poriadne nedozvedeli a k drobným krádežiam stále dochádzalo, rozhodli sa dcéru sledovať. Po pár dňoch však nezistili nič zvláštne. Ich dcéra chodí do školy, do knižnice, alebo je vonku s kamarátmi. Nechodí ani do žiadnych obchodov, kde by peniaze míňala.
Sledovanie pokračovalo až raz nastal deň, keď sa niečo zmenilo. Ich dcéra sadla do autobusu a vystúpila pri veľkom obchodnom centre. V tej chvíli vedeli, že ide niekde minúť ukradnuté peniaze.
Keď z obchodného centra vyšla, mala dve tašky plné vecí. Rodičia si mysleli, že pre seba. Dievča ale nenasadlo na autobus a nešlo domov. Vydala sa pešo na opačnú stranu, než je jej bydlisko.
Rodičia ju sledovali a boli šokovaní tým, kde išla.
Zamierila k domu, kde bol na plote nápis Detský domov. Keď zazvonila, privítalo ju mnoho detí, ktoré ju očividne poznali. Tým začala rozdávať veci, ktoré nakúpila. Boli to hlavne sladkosti, ktoré tak mohli deťom v detskom domove spríjemniť životy.
Rodičia si prvotne mysleli, že krádež peňazí súvisí s tým, že ich dcéra utráca za zbytočnosti. Teraz ale zistili, že to tak nie je. Už na svoju dcéru nepozerali ako na zlodejku. Mali ju za dobrého človeka, ktorý sa snaží pomáhať iným. Síce ich trochu mrzelo, že si o peniaze sama nepovedala, ale to jej veľmi rýchlo odpustili.
Nasledoval opäť rozhovor rodičov s dcérou. Tí jej povedali, že už vedia na čo peniaze míňa a spýtali sa jej, kde sa o detskom domove dozvedela. Povedala, že ho videla v reportáži v televízii. Že jej bolo veľmi ľúto detí a tak im chcela pomôcť. Ako dôvod toho, prečo rodičom brala peniaze uviedla, že sa bála toho, že keď si o ne poprosí, tak rodičia nebudú mať pre tento typ charity pochopenie. Opak je však pravdou. Dievča už nedostáva iba svoje klasické vreckové, ale každý mesiac dostane aj peniaze navyše, určené pre detský domov.
Príbeh ukazuje, že nie každá krádež musí byť nutne spojená iba so zlými úmyslami.
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!