Príbeh Michaely DePrincea je skutočne vzrušujúci! Toto dievča nielenže prekonalo všetky ťažkosti, ale tiež dokázalo, že v starom prísloví „nesúď knihu podľa obalu“ je veľa pravdy!
Michaela DePrince, známa ako Mabinty Banguraw, sa narodila v roku 1995 v Sierra Leone. Krátko po narodení prišla o oboch rodičov. Dôvodom bola občianska vojna v jej krajine. Po strate blízkych bola Michaela umiestnená do detského domova, kde sa začala jej nočná mora.
Dievčatko malo vitiligo. Jej pokožka stratila pigmentové bunky a v dôsledku toho stratila farbu. Na jej krku sa objavili biele škvrny a ľudia ju zosmiešňovali. Volali ju rôznymi menami a jej jedinou priateľkou bolo dievča s rovnakým menom ako ona, Mabinty.
Pre chorobu bola považovaná za „dieťa diabla“ a nikto si ju nechcel adoptovať.
Michaela si spomenula na svoj hrozný zážitok z detského domova a povedala: „Vychovávateľky nás stavali do radu podľa ich hodnotenia. Prvé číslo bolo najobľúbenejšie dieťa a 27. bolo najhoršie, „bola som 27..“
„Stále mi hovorili: Prečo by si niekto chcel adoptovať diablove dieťa?“
Michaela bola dlhé dni hladná a mnohokrát bez dozoru. Jej život vyzeral beznádejne, až kým náhodou nenašla v časopise obrázok baletky.
Ako povedala v rozhovore: „Zaujala ma nielen preto, že žena na fotke bola baletka. Súviselo to s tým, že vyzerala šťastne. Chcela som byť šťastná,“ dodala. „Ak je balet to, čo ju urobilo šťastnou, urobí to šťastnou aj mňa.“
Našťastie mal pre ňu osud v pláne niečo iné, ako len smútok a bolesť. Jedna žena sa chystala ísť do Afriky a chcela si adoptovať jej kamarátku Mabinty. V sirotinci však nastal zmätok a Elaine sa spýtali, ktorú Mabinty si ide adoptovať.
Po tom, čo sa žena menom Elaina DePrince dozvedela, že Michaela je tiež sirota, rozhodla sa adoptovať si obe dievčatá a pomenovala ich Michaela a Mia. O adopcii dvoch dievčat povedala manželovi, ktorý s nadšením súhlasil.
Manželia už mali skúsenosti v oblasti adopcie. Dvojica si predtým adoptovala troch chlapcov zo zahraničia. Všetky ich adoptované deti mali hemofíliu.
Elaina robila všetko pre to, aby sa o svojich synov riadne postarala. Keď sa však nakazili vírusom HIV, došlo k tragédii. Na vírus v tom čase neexistoval liek, a tak rodina prišla o všetkých troch chlapcov. Preto sa pre adopciu rozhodli znovu. V roku 1999 si tak manželia adoptovali štvorročnú Michaelu aj s jej najlepšou priateľkou.
Dievča o svojom sne o tanci okamžite porozprávalo svojim adoptívnym rodičom.
Z celého srdca ju podporovali. Osobne ju vozili na hodiny a venovali sa jej koníčkom. Michaele však nejaký čas trvalo, kým prijala ich bezpodmienečnú lásku a podporu.
Bála sa, že príde o nový život. Ako povedala v jednom rozhovore: „Kedysi som spávala pri rozsvietenom svetle. Bála som sa a myslela som si, že ak svetlo zhasnem, zobudím sa znova v detskom domove.“
Bola odhodlaná každému, kto ju predtým kritizoval, dokázať, že sa o nej mýlil. Ale aj v Amerike čelila istým prekážkam.
Uvedomila si, že jej stav kože môže ovplyvniť jej kariéru tanečnice. Jej adoptívna mama jej však vždy vravela, aby sa nevzdávala. Povedala jej, že jej biele škvrny sú v skutočnosti čarovný rozprávkový prach!
V roku 2020 v júni Michaela prišla o nevlastného otca a všetky svoje vystúpenia venovala jeho pamiatke.
Vďaka láske a uznaniu svojich adoptívnych rodičov sa jej podarilo prekonať strach a teraz je z nej svetovo uznávaná umelkyňa známa svojimi tanečnými schopnosťami!
„Keď som mala osem rokov, učiteľ mi povedal: Vieš, o balerínky s tmavou pokožkou ako tanečná škola veľký záujem nemáme, pretože všetky nakoniec zhrubnú a majú veľké prsia.“
Našťastie Michaela nenechala takú ignorantskú učiteľku rozhodnúť o jej osude. Tvrdo pracovala a všetky jej roky tvrdej práce nevyšli nazmar a jej kariéra bola úspešná.
Vo veku 17 rokov začal Michael pracovať v Harlem Dance Theatre v New Yorku.
Aký krásny a vzrušujúci príbeh! Zdieľajte, aby ste inšpirovali ostatných k dosiahnutiu ich vysnívaných cieľov!