Stať sa rodičom po prvýkrát sa pre mnohých zdá byť úžasné, no zároveň desivé a neskutočne ťažké. Musíte sa naučiť veľa nových vecí, nájsť odpovede na milióny otázok a naučiť sa vychovávať dieťa. Pre Chrisa Stickelsa boli „normálne“ problémy len malou časťou jeho výzvy stať sa otcom.
Chris má Aspergerov syndróm.
Ide o neuropsychologickú vývinovú poruchu autistického spektra (PAS), ktorá spôsobuje problémy so sociálnou interakciou s ostatnými, komunikačné a jazykové odchýlky, ale často má za následok aj vyššiu inteligenciu a mimoriadne dobré logické myslenie a riešenie problémov.
Pre Chrisa, rovnako ako pre mnohých iných s Aspergerovým syndrómom, každodenný život pozostáva z určitých rutinných úloh. Rutina uľahčuje dni. Keď Chris zistil, že jeho priateľka bola v tom čase tehotná, bolo ťažké si predstaviť, ako bude pokračovať vo svojej rutine. Situáciu nezlepšil ani fakt, že mesiac po pôrode sa stal slobodným otcom.
Chris zdieľa svoje skúsenosti ako slobodný otec na Facebooku. Dostal obrovskú podporu od ľudí z celého sveta. Zhrnutie jeho príbehu si môžete prečítať nižšie.
„Viera (moja dcéra) mi zmenila život. Viera bola prvý a jediný prípad, keď som pochopil, čo je láska. Pamätám si tehotenstvo. To bolo v pohode. Nie viac nie menej. Dieťa som nevidel. Pravdou je, že som sa viac obával zmien v mojej rutine ako budúceho dieťaťa, ktoré vstúpi do môjho života.
Prišiel ten deň a začali kontrakcie. 14 hodín. Svetlo z nemocničných lámp. Sestričky, ktoré sa rozprávali v jazyku, ktorý som nepoznal. Moja priateľka má bolesti. Nebol jediný detail, ktorý by som si nevšimol. A potom sa narodila. Od tej chvíle ma zrazu naplnila radosť, toto je láska! Ja som bol otec!“
Bohužiaľ, Chris stratil ženu, s ktorou mal zdieľať zvyšok svojho života. Mesiac po pôrode ich s dcérkou priateľka opustila pre jeho najlepšieho kamaráta. Chris zostal s novorodencom v náručí ako slobodný otec.
Nikto mu neveril, že to zvládne, dokonca aj Chrisovi rodičia sa ho snažili presvedčiť, aby mu dovolil adoptovať si jeho dcéru, ich vnučku. Ale keď mu dcéra ležala v lone a držala ho za prst, uvedomil si, že to nikdy nedokáže. „Nikdy ťa neopustím,“ píše.
Život slobodného otca nebol ľahký. Chris musel dať výpoveď v dvoch zamestnaniach, aby sa mohol na plný úväzok starať o svoju dcéru.
„Jej plač bol neznesiteľný. Moja myseľ mi pracovala na plné obrátky. Mojím jediným cieľom však bolo postarať sa o moju dcéru. Verila mi! Boli chvíle, keď som kričal, keď som nevedel ako ďalej… Zamkol som sa v kúpeľni a plakal som, až kým som nezaspal. Aspergers a ja potrebujeme viac času pre seba. Nemal som žiadnu podporu. Nemal som žiadnu bezpečnú zónu, do ktorej by som mohol uniknúť.“
„Ale viete čo? Použil som logiku, najlepší priateľ Aspergera. Bábätká milujú rutinu! Postupom času to bolo jednoduchšie, keď som prevzal kontrolu. Naučil som sa jej upravovať vlasy, pekne ju obliekať a teraz spolu chodíme nakupovať!“
„Možno nikdy nebudem dokonalým otcom. Ale robím, čo je v mojich silách a naozaj ju milujem celým svojím srdcom a dušou. A ona ma miluje. Viera ma naučila bezpodmienečnej láske.“
Chrisov príbeh už inšpiroval tisíce ľudí. Ako píše jedna mama v sekcii komentárov: „Môj 26-ročný syn má tiež Aspergerovu chorobu a je dobré vedieť, že môže byť úžasným otcom. Ešte raz ďakujem, že si povedal svoj príbeh.“
Ak sa vám tento príbeh páčil, zdieľajte ho so svojimi priateľmi!
Ak sa Vám článok páčil, neváhajte ho zdieľať so svojimi priateľmi na Facebooku! Šírte svetom krásne a pozitívne správy!