Tento príbeh je o starej žene menom Anna. Už vyše 80-rožná žena sa šinie hore do kopca. Tento kopec je uprostred pustiny. Len hore na kopci stojí opustený dom. Dom, do ktorého mieri. Dom, ktorý je jej domovom.
Žena sa pri chôdzi opiera o drevenú palicu. Pozrie k nebu, utrie si pot z čela a povzdychne si. Tiež dedina, v ktorej žena žije, je už veľmi stará a opustená.
So svojím manželom mala táto babička troch synov.
Obaja museli veľmi tvrdo pracovať, aby im zaobstarali všetko: jedlo, oblečenie, vzdelanie. Jej cieľom bolo, aby synovia vyštudovali a zaistili si tak lepšie živobytie. Avšak ani najstarší, ani prostrední zo synov nevyštudovali. Ten najstarší, Vladimír, odišiel do armády. Začal pracovať na ďalekom ruskom severe, kde sa usadil. Vzhľadom na to, že to k domovine mal príliš ďaleko, navštívil svojich rodičov (a neskôr už len matku) len veľmi zriedka.
Jeho ženu, svoju nevestu, poznala babička len z fotiek – rovnako aj vnúčatá.
Otec mal Vladimírovi za zlé, že svoju manželku a deti nikdy nepriviedol k nim. Nikdy im ich neukázal, nepredstavil ich. Starých manželov to veľmi trápilo. Otec to Vladimírovi vyčítal, povedal mu, že sa za nich hanbí. Vladimíra to veľmi nahnevalo as otcom sa veľmi pohádal. Hoci sa Anna snažila o zmier, už sa jej to nikdy nepodarilo.
Od tej domy sa u nich najstarší syn nikdy neukázal. A to ani na pohrebe svojho otca.
Prostredný syn Rastislav to v živote nemal jednoduché. Bol veľmi živé dieťa, ktoré bolo ťažké niečo nové naučiť. Aj on sa pridal k armáde, avšak nepadol si do noty s vedúcimi dôstojníkmi. Niekoľkokrát napísal domov list – vždy z inej adresy. Často menil miesto svojho pobytu, snažil sa udržať sa v armáde, aby sa z neho (podľa jeho vlastných slov) nestal kriminálnik. Po nejakom čase prestali od neho chodiť listy. Anna sa pýtala najstaršieho syna, či o ňom niečo nevie. Ten však nevedel. Rastislav, prostredný syn sa skrátka stratil a dodnes nie je isté, čo sa s ním stalo.
Najmladší syn Peter bol pre rodičov veľkou nádejou.
Dobre študoval, ako dieťa bol poslušný. Dokonca bol prijatý na školu s technickým zameraním. Keď bol v treťom ročníku, jeho otec zomrel. Ešte pred smrťou mu sľúbil, že sa o matku postará a že na ňu nezabudne ako jeho dvaja bratia. Anna po smrti svojho manžela musela šetriť oveľa viac. Nekupovala si pre seba nič iné, než potraviny. Všetky peniaze dávala najmladšiemu synovi na štúdium.
Po vyštudovaní získal syn prestížnu prácu. Avšak vo vzdialenom meste. Tam si našiel svoju ženu Alenu. Pochádzala z bohatej rodiny, svadbu platili jej rodičia. Svoju matku ale na svadbu nepozval, pretože to pre ňu bolo ďaleko. Dovtedy nikdy neopustila okres. Toto rozhodnutie ju veľmi bolelo. Alena si ale svoju svokru neobľúbila, a po predstavení sa už u nej nikdy neukázala. Peter jazdil len raz za čas – na niekoľko dní, sám. Matke nijako nepomáhal – ale tá od neho nič nechcela….
„Myslím si, že pokiaľ pokazíte výchovu svojich detí, tak už veľmi nezáleží na čomkoľvek inom, čo urobíte.“
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!