„V sobotu sme sa stretli s priateľmi. Bolo chladno, aj oni, aj my sme boli s deťmi, tak sme prehodili len pár slov a chceli sme sa rozísť, keď mi zrazu zazvonil mobil: neznáme číslo, pevná linka z Východu.“
Ozval sa Peter a vraví: „Renátka, prosím Ťa o modlitbu. Teraz sa ide jeden kňaz rozprávať s veriacim gynekológom, čo robí potraty, prosím, pomodli sa, aby mu Boh obmäkčil srdce.“
Zložila som a poprosila som priateľov, aby sme sa teraz spolu na tento úmysel pomodlili. Neuvedomila som si, že sú medzi nami deti, pre ktoré táto téma nie je samozrejmá.
„Čo sú potraty?“, opýtala sa kamarátkina 9-ročná dcérka.
Vysvetlila som takmer rutinne, veď s mojimi deťmi som o tom hovorila už viackrát:
„zabitie dieťatka v mamkinom brušku“, hovorím.
Malej Haničke takmer vyskočili oči z jamok.
„Kto ho zabije?“, opýtala sa.
„Lekár“, odpovedám.
A Hanka na to:
„To je jeho zamestnanie??“
Stratila som reč. Uvedomila som si tú fascinujúcu čistotu detskej duše. Ak nebudete ako deti…
Pre dieťa je to niečo nepochopiteľné. My to už berieme len ako jedno z mnohých ziel.
„Dobre sa pýtaš, Hanička, ten istý lekár, čo privádza deti na svet, iné deti zabíja…“
Videla som na jej tváričke, že objavila nepochopiteľnú hrôzu. „Bež do auta“, prerušila ťažkosť chvíle Hankina mamka, „už pred pol hodinou Ti bola zima“.
„Najprv sa pomodlime“, povedala malá Hanka a začala sa modliť…
Ak sa Vám článok páčil, neváhajte ho zdieľať so svojimi priateľmi na Facebooku! Šírte svetom krásne a pozitívne správy!